Bunkové soli

Koncepcia bunkových alebo biochemických tkanivových solí bola formulovaná postupne od roku 1870 ako evolúcia pionierskych prác významných európskych vedcov a lekárov ako Gustav von Bunge, Jacob Moleschott, Justus Von Liebig, Rudolf Virchow a Wilhelm H. Schüssler. Ich práce viedli k poznaniu, že anorganický (minerálny) materiál je esenciálny pre zdravie a život vôbec.
Dr. Schüssler identifikoval a určil dvanásť minerálnych tkanivových solí a záverom jeho výskumu bolo poznanie, že nedostatok niektorej z týchto solí vedie ku narušeniu bunkového metabolizmu, prípadne až ku narušeniu zdravia. Ak je príslušná tkanivová soľ pravidelne doplňovaná vo forme, v ktorej môže byť bunkami utilizovaná, môžu tieto opäť dosiahnuť schopnosť normálne fungovať – zlepšuje sa zdravie a telesná pohoda.
Bunkové soli sú v podstate základné minerálne živiny, bez ktorých by nebol život vôbec možný. Nedostatočný príjem alebo nezdravé návyky, zlá strava a stres spôsobujú ich vyplavovanie z buniek a bunkový deficit. Ten môže byť sprevádzaný zvýšením tej istej látky v krvi a iných telových tekutinách.
Minerálne látky sú ťažko vstrebateľné. Empiricky bolo zistené, že ak ich chceme v organizme doplniť, najlepší účinok sa dostaví pri ich riedení na minimálnu dávku. Bunkové soli môžeme vnímať ako nástroj, pomocou ktorého je bunka schopná minerálne soli prijať z vonkajšieho prostredia dovnútra. Takto sa opäť obnoví ich prirodzená rovnováha a zdravie bunky.

Zobrazených 1–16 z 21 výsledkov.

Zoradiť: